Rezervácia hotelov
Peking
Krajina
Peking (Beijing) je hlavné mesto Čínskej Ľudovej Republiky, jedno zo štyroch čínskych miest so štatútom provincie. Hraničí na severe, západe a juhu s provinciou Hebei a na juhovýchode s oblasťou Tianjin. Je po Šanghaji druhým najväčším mestom Číny v počte obyvateľov, je kultúrnym a vzdelávacím centrom krajiny, zatiaľ čo Šanghaj a Hong Kong dominujú v ekonomickej oblasti. Okrem toho je aj jedným zo štyroch historických hlavných miest Číny a pripravuje sa na organizáciu Letných olympijských hier 2008.Späť
História
Na území dnešného Pekingu boli mestá už v prvom tisícročí pred n.l. Hlavné mesto štátu Yan, jednej z mocností obdobia bojujúcich štátov, bolo Ji, o ktorom sa predpokladá, že bolo predchodcom Pekingu, bolo však opustené najneskôr v 6. storočí n.l. Presná poloha Ji ostáva napriek veľkému úsiliu zatiaľ neznáma. Počas dynastií Sui (581-618) a Tang (618-907) boli v tejto oblasti len malé mestá. V roku 936, za neskorej dynastie Jin (936-947) pripadli veľké územia severnej Číny dynastii Liao, ktorá tu v roku 938 ustanovila svoje druhé hlavné mesto a nazvala ho Nanjing ("Južné hlavné mesto"). V roku 1125 anektovala dynastia Liao Jurchen Jin, premiestnila svoje hlavné mesto do Nanjingu a nazvala ho Zhongdu "Stredné Hlavné Mesto." Mongolské sily ho v roku 1215 ho vypálili do základov a v roku 1267 prebudovali. Kublaj chán, zkladateľ dynastie Yuan (mongolskej) sem tiež umiestnil hlavé mesto a nazval ho Khanbaliq (Rezidencia veľkého chána") alebo Dadu. Po páde dynastie Yuan v roku 1368 bolo mesto prebudované dynastiou Ming a premenované na Shuntian a v roku 1403 ho tretí kráľ Mingov Yongle spravil hlavným mestom a nazval Peking, "Severné Hlavné Mesto". Peking získal počas dynastie Ming jeho dnešnú podobu, hradby z týchto čias slúžili až do modernej epochy, kedy ich strhli a vytvorili druhú okružnú cestu.Peking bol zrejme najväčším mestom na svete v období od roku 1425 to 1650 a od 1710 do 1825.
Zakázané mesto bolo vybudované v rokoch 1406-1420, Nebeský chrám v roku 1420. Tian'anmen, which has become a state symbol of the ktoré sa stalo symbolom ČLR, počas dynastie Ming dvakrát zhorelo, posledná rekonštrukcia bola v roku 1651.
Po nástupe mandžuskej dynastie Qing ostal Peking hlavným mestom počas celej ich vlády a stal sa scénou zahraničnej intervencie pri Povstaní boxerov v roku 1900.
Revolúcia Xinhai v roku 1911 nahradila cisárstvo republikou. Po úspechu hnutia Kuomintang pri pacifikovaní severnej šľachty sa hlavným mestom stal Nanjing v roku 1928 a Peking bol premenovaný na Beiping.
Počas druhej čínsko-japonskej vojny bolo mesto obsadené Japoncami 29. júla 1937, dostalo opäť názov Peking a stalo centrom bábkového štátu ovládaného Japonskom. Po porážke Japonska sa opäť zaviedol názov Beiping. Komunistické jednotky obsadil peking bez boja 31.januára 1949 počas občianskej vojny a 1. októbra tu vyhlásl Mao Ce Tung vznik Čínskej Ľudovej Republiky. Peking sa stal jej hlavným mestom a ponechal si názov Peking.
Mesto rástlo a bolo potrebné ho prebudovávať, mestské hradby boli strhnuté v rokoch 1965 až 1969, aby sa vytvoril priestor pre druhý cestný okruh.
Po Deng Xiaopingových ekonomických reformách sa urbanizovaná plocha rýchlo zväčšovala, dnes je nutné vybudovať už piaty a šiesty cestný okruh. Najnovšiu vlnu výstavby prežíva mesto v súčasnosti v súvislosti s prípravou na Letné Olympijsé hry 2008.
Späť
Geografia
Peking sa nachádza v Sveročínskej planine a z troch strán ho obkolesujú hory. Najväčšie rieky pretekajúce jeho oblasťou sú Yongding a Chaobai. Zemepisné súradnice mesta sú 39°54′20″ sš a 116°23′29″ vd. Centrom mesta je Zakázané Mesto a námestie Nebeského pokoja - Tian'anmen. Západne od Tian'anmen je Zhongnanhai, rezidnecia vedúcich predstaviteľov ČĽR, v meste sú koncentricky vedené okružné cesty, momentálne je vo výstavbe šiesta.Podnebie je v lete kvôli monzúnom horúce a vlhké, v zime veterné a suché, ovplyvnené sibírskou anticyklónou. Priemerná teplota je v januári -7 až -4 °C, v júli 25 až 26 °C. Ročný úhrn zrážok je asi 600 mm, 75% spadne v lete.
Peking trpí aj silným znečistením a nízkou kvalitou vzduchu spôsobenou priemyslom a dopravou.
Späť
Ekonómia
V roku 2005 bol HDP Pekingu 681.45 miliárd yuanov (cca 84 miliárd USD) a medziročný ekonomický rast 11.1%. HDP v prepočte na hlavu bol 44,969 yuanov.V posledných rokoch je v Peking-u' rýchly rozvoj automobilového sektora, v roku 2004 tu bolo registrovaných 2,146,000 automobilov, z ktorých 1,540,000 je súkromných.
Centrálna podnikateľská štvrť je v oblasti Guomao, je tu veľa spoločností, obhcodných centier a luxusných bytov. Tradičnou finančnou ulicou je oblasť Fuxingmen a Fuchengmen, obchodnou Wangfujing a Xidan. Zhongguancun, čínske ”Silicon Valley", rozvíja elektrotechnický a počítačový priemysel, ale aj farmaceutický priemysel.
Medzi hlavné industriálne oblasti patrí aj Shijingshan na zápdanom okraji mesta. Poľnohspodárstvo je vytlačené mimo urbanizovanej oblasti Peking-u.
Rozvoj a rast Peking-u samozrejme nie je bez problémov, napríklad jedným z hlavných je nedostatočná kvalita vody.
Späť
Demografia a kultúra
Populácia Peking-u dosiahla v roku 2005 15.38 milióna ľudí, z toho 11.870 milióna tu má trvalé bydlisko. Orktem toho je tu dosť vysoký počet migrujúcich pracovných síl, ktoré tu žijú bez povolenia. Vyše 95% Peking-čanov sú hanskí Číňania. Medzi iné veľké etniká patria Mandžuovia, Kórejci, Hui a Mongoli. Okrem toho je tu početná medzinárodná komunita. Rodení Peking-čania hovoria Peking-ským dialektom, ktorý sa radí do mandarínskej čínštiny.Peking-u dominujú tri architektonické štýly – tradičná architejtúra imperiálnej Číny, ktorej najlepším príkladom je Zakázané Mesto či Nebeský Chrám, potom čosi ako čínsko-sovietsky štýl z obdobia od 1950 do 1970, a konečne moderné archotektonické formy.
Jedným z najznámeších kultúrnych fenoménov je Peking-ská opera, (Jingju), jedna z ukážok čínskej kultúry. Je to kombinácia piesní, hovorených dialógov a dejových sekvencií zakódovaných v gestách, pohybe, bojových a akrobatických scénach.
Zaujímavý je Hutong, stará štvrť blízko Dongsishitiao, bude však musieť uvoľniť miesto moderným projektom.
Späť
Doprava
Peking má dve hlavné železničné stanice: Peking-ská železničná stanica (Centrálna stanica) a Peking-ská Západná železničná stanica. Okrem toho sú tu ešte Východná, Severná a stanica Fengtai a niekoľko menších lokálnych staníc. V roku 2006, zastavilo na Centrálnej stanici denne 167 vlakov a na Západnej 176 vlakov. Železnica spája Peking s mestami Guangzhou, Shanghai, Harbin, Baotou, Taiyuan, Chengdu a Qinhuangdao. Medzinárodné linky vedú hlavne do Moskvy a Severnej Kórey.Peking je cestným systémom spojený so všetkými časťami Číny. V samotnom Pekingu je 5 okružných ciest, aj keď sú skôr štvoruholníkové ako kruhové.
Stále sa rozvíjajúce metro Peking-u má štyri linky (dve povrchové a dve podzemné), do Olympijských hier 2008 sa majú doknčiť viaceré ďalšie. Peking má 599 autobusových a trolejybusových liniek.
Taxíky sú bežné, vrátane vyspokého počtu neregisdtrovaných.
Späť
Turizmus
Napriek pohromám posledných dvoch storočí - európskej vojenskej intervencii, japonskej invázii v druhej svetovej vojne a kultúrnej revolúcii – ponúka Peking veľké množstvo pamiatok a zaujímavostí. Najznámejšie sú Zakázané Mesto, cinsky mur, napriklad pri Badalingu, Letný palác alebo Nebeský chrám.Späť

